Volám sa Vladimír. Som otec už o pár týždňov 6 ročného Martinka, ktorý sa narodil sa s Downovým syndrómom. Môj život odvtedy nie je vôbec ľahký. Manželka Kvetka, krátko po narodení nášho syna, zomrela. Vtedy sa mi zrútil celý svet. No vedel som, že musím pokračovať. Zmysel života mi dáva náš syn Martinko. Presťahovali sme sa do Poltára, kde žijú moji rodičia, ktorí mi pomáhajú. S Martinkom od jeho narodenia navštevujeme lekárov, rehabilitujeme, vďaka čomu sa Martinko postupne naučil držať hlavičku, neskôr sedieť a postaviť sa. Pokroky prichádzajú. Zatiaľ však nerozpráva, dorozumieva sa posunkami. Martinkovi sa venujem dňom i nocou. Je to veľmi náročné, ale robím to rád.
Verím, že Martinko bude raz chodiť sám bez pomoci, bude rozprávať a behať ako ostatné deti. Viem, že všetko potrebuje čas a hlavne špeciálnu starostlivosť, ktorú nachádzame len v špecializovaných rehabilitačných zariadeniach. ĎAKUJEM VÁM VŠETKÝM, KTORÝCH OSLOVIL NÁŠ PRÍBEH A ROZHODLI STE SA NÁM POMÔCŤ.
