Viktorka má šestnásť rokov a narodila sa s detskou mozgovou obrnou. Dobrí ľudia jej pomáhajú už pätnásť rokov a vďaka pomoci sa Viktória po prvýkrát postavila na nohy. Dokáže už písať písmená a teraz jej najväčšiu radosť robí hranie na klavír. Vďaka pomoci si môžeme dovoliť rehabilitácie, liečbu aj pomôcky, ktoré Viktorku posúvajú vpred.
Každý malý krôčik, je pre nás radosť. Viktória je typickou tínedžerkou. Rada sa naťahuje so starším bratom a má za sebou už aj prvé zaľúbenie. Celá rodina túžime po tom, aby Viktória žila svoj život podľa svojich predstáv. Je to drina, ale výsledky sú a to nás poháňa vpred. Viki, ako ju prezývajú, má ochrnutú ľavú stranu tela. Aby si zlepšila motoriku a dokázala sa postaviť na nohy, od detstva poctivo cvičí a rehabilituje. Prešli sme si rôznymi metódami cvičenia, skúšala Vojtovu aj Bobathovu, absolvovali sme rôzne rehabilitačné pobyty.
Aktuálne jej najviac pomáha liečba biologickými preparátmi, cvičenia s fyzioterpaeutkou, ktorá k nám chodí dvakrát týždenne a pravidelné pobyty v rehabilitačnom centre Axis Medical Center Piešťany. Súčasťou rehabilitácii sú masáže aj plávanie. Pokroky sú viditeľné, a preto v nich nemôžeme prestať. Minulý rok začala chodiť na klavír.
Teraz je to jej najväčšia záľuba a chodí na neho s veľkou radosťou dvakrát do týždňa. Počas pandémie boli hodiny v obmedzenom režime, a tak si voľný čas krátila čítaním kníh a počúvaným huby ktorú má veľmi rada. Viki ešte pred piatimi rokmi nevedela udržať v ruke pero. Dnes dokáže sama písať písmená a pekné rovné čiary. Úspechom je aj to, že si vie preložiť pero z ľavej do pravej ruky. Vo vozíku sedí už pekne rovno a dokáže stáť sama a urobiť pár krokov bez pomoci.
