Viktorko sa nám narodil v 37. týždni sekciou. Mal náročnejší začiatok, preto ho museli hneď predýchavať. Napriek tomu pôrodná adaptácia neskôr prebiehala na JIS dobre, a tak sme mohli ísť domov bez ďalších odporúčaní. Prvé mesiace vyzeralo byť všetko v poriadku, no ako mal dosahovať určité míľniky, začali sme si všímať, že pravá rúčka zotrváva v pästičke a veľmi ju nepoužíva. A tak začal kolobeh vyšetrení a cvičení.
V lete Viťkovi na základe MRI potvrdili DMO, hemiparéznu formu. Žiaľ pri pôrode nastali komplikácie, pri ktorých následkom nedostatku kyslíka vzniklo hypoxicko-ischemické ložisko a pseudocysta. Znie to strašidelne, ani nám toho veľa v danú chvíľu nebolo vysvetlené, len teda, že musí veľa cvičiť. A tak od jeho pol roka začal chodiť plávať, na koníky, na kraniosakrálnu terapiu. Chodili sme cvičiť Vojtovu metódu, aj Bobath koncept. Od mája sme začali chodiť na intenzívne rehabilitácie do súkromného centra a on postupne všetky dôležité míľniky začal doháňať. No pred nami je ešte veľa intenzívnych rehabilitácií a doplnkových terapií, ktoré nám naozaj veľmi pomáhajú.
V novembri sme dostali možnosť ísť do rehabilitačného centra AXIS Medical cez grant Nadácie AXIS Poradňa pre rizikové deti do 2 rokov a len za tých 5 dní nám Viťko spravil obrovské pokroky. Začal si pomaly všímať rúčku, snaží sa ju viac používať a vďaka posledným pobytom sa naučil štvornožkovať a pokúša sa o prvé kroky.
Je to veľký bojovník a napriek prognózam dokázal, že svojou vnútornou silou a húževnatosťou si to v živote vybojuje. Za to naozaj vďačíme rehabilitáciám a fyzioterapeutom. Veľmi radi by sme pokračovali v intenzívnych rehabilitáciách.
Ďakujeme za každú pomoc a zdieľanie.
