„Nevydarený zákrok spôsobil cievnu mozgovú príhodu a celoživotné následky. Miloš sa nevzdáva a verí, že opäť bude chodiť.“ píše manželka Danka
Volám sa Danka (49r.) a píšem vám ako manželka človeka, ktorého zdravý a aktívny život sa zrútil v sekunde. Môj manžel Miloš (51r.) – zodpovedný, pracovitý muž, ktorého ste možno stretli na cestách ako kamionistu – dnes bojuje o každý pohyb.
Rok 2023 bol pre nás aj radostný aj trochu smutný. Radostný preto lebo sme sa zasnúbili. Láska kvitne v každom veku, a u nás to nebolo inak. Spolu sme sa tešili na novú životnú kapitolu – plánovali sme svadbu, spoločný život a nové začiatky. Bývame v Topoľčanoch. Smutný preto, lebo v lete 2023 Milošovi zistili recidívu nezhubného nádoru v mozočku (po 16 rokoch). V januári 2024, ako 49-ročný, mal podstúpiť už tretiu operáciu, no pred ňou lekári rozhodli o tzv. embolizácii – mali uzavrieť jednu cievu, aby počas operácie nevykrvácal. Bohužiaľ, počas zákroku došlo k refluxu medicínskeho lepidla mimo cievy – a v sekunde sa všetko zmenilo. Miloš prekonal akútnu cievnu mozgovú príhodu, ktorú spôsobilo vytečenie lepidla.
Zdravý chlap sa zrazu stal pacientom s ochrnutou pravou stranou tela, narušenou rečou, dvojitým videním, ťažkosťami s prehĺtaním, postihnutá bola aj ľavá strana s takmer nulovou samostatnosťou. Tumor sa napokon ani neoperoval – kvôli novým pridruženým diagnózam ako trombóza v ľavej nohe, sepsa, zápaly a baktérie – dostal prednosť boj o prežitie a rehabilitácia.
Dnes, skoro po dvoch rokoch, je Miloš na invalidnom vozíku. Má ataxiu, veľmi slabú koordináciu celého tela. Svaly stuhnuté, reč je nejasná, videnie stále dvojité. Nevie sa sám najesť, postaviť, presunúť, obliecť. Sám bez pomoci – nedá ani jeden krôčik. Každý malý pokrok si vyžaduje obrovské úsilie. Na všetky úkony bežného dňa potrebuje pomoc a asistenciu. Aj napriek tomu každý deň doma cvičíme, trénujeme reč, učí sa pišať, čítať, bojuje – lebo verí, že sa raz opäť postaví na nohy a bude aspoň trochu samostatný. Absolvoval už rehabilitácie v Kováčovej, hyperbarickú komoru, robotickú chôdzu, ale najväčší pokrok zaznamenal na individuálnych rehabilitáciách v Piešťanoch – kde majú špecializovaný prístup a moderné pomôcky. Tu sa mu zlepšuje pohyb rúk, nôh aj motorika prstov. Miloš tam našiel nádej, silu a motiváciu. No súkromná starostlivosť je aj veľmi finančne náročná.
V lete 2024 sme sa zosobášili. Ticho, skromne, v kruhu blízkych, ale s veľkou láskou a nádejou. Sme síce bezdetní, no o to viac si prajeme prežiť život spolu – v zdraví, radosti a láske. Vzdala som sa aj práce, ktorú som milovala, aby som mohla byť Milošovi oporou – fyzickou, psychickou aj duševnou. Nie je to ľahké. Ale nevzdávame sa. Každý malý pohyb navyše nás posúva ďalej.
Miloš často smutne hovorí, ako mu chýba šoférovanie – jeho celoživotná vášeň. Sedíme spolu v aute a v jeho očiach vidím slzu a túžbu – znovu sa raz postaviť, znovu byť samostatný, nehovoriac o šoférovaní. No napriek bolesti, únave a neistote, veríme. Veríme, že ešte má šancu. Že budeme žiť ako manželia – v zdraví, v radosti, v obyčajných dňoch.
Nádor na mozgu, žiaľ, stále je. Nakoľko štandardná operácia je dosť riziková kvôli prekrvenému tumoru, vo februári 2025 podstúpil ožarovanie v Prahe, no až budúci rok sa dozvieme, či sa rast nádoru skutočne zastavil.
Prosím vás, ak môžete, pomôžte Milošovi pokračovať v rehabilitáciách. Sú jeho jedinou nádejou na ceste k uzdraveniu, k plnohodnotnému životu. Každý dobrý človek ho posúva vpred. Každý finančný príspevok má pre Miloša veľký význam, je iskrou nádeje pre lepšiu budúcnosť. Všetky vaše príspevky budú použite vylúčene na rehabilitácie (v AXIS Medical centre). Miloš si zaslúži nový začiatok.
Ďakujeme zo srdca.
S úctou a vďakou,
Danka – Milošova manželka
