Do roku 2025 som žil krásny aktívny život.
V piatok 3. januára 2025 sa však všetko zmenilo. Ráno som bol v obchode a kŕmiť domáce zvieratá. Pri nahnutí pre misku s vodou som zrazu prestal vidieť. Nevedel som sa vrátiť do domu, tak som kričal na manželku, ktorá ma našla a pomohla mi. So synom ma vzali k obvodnej lekárke. Zrak sa mi postupne vracal, no lekárka nevedela určiť príčinu a poslala nás na urgent. Ani tam nič nezistili a poslali ma domov. Vraj sa mi hlava bude ešte dlho točiť.
Od piatku do nedele som len ležal, až kým sa mi večer stav výrazne nezhoršil. Privolali sme záchranku. Verdikt – mozgová príhoda. Lekári však podľa CT zistili, že prvá prišla už v piatok a nikto ju nezachytil.
Pri CMP je dôležitý čas, ale pri prvej príhode som ten čas nie mojou chybou nestihol.
Každý tretí deň sa mi stav zhoršil – prestal som rozprávať, prehĺtať, ochrnutá bola celá ľavá a čiastočne aj pravá strana. Po mesiaci na neurológii ma previezli na doliečovacie oddelenie. Kvôli chrípkam boli zakázané návštevy. Po 2 týždňoch zavolala lekárka manželke, aby sa so mnou prišla rozlúčiť. Bol som dehydrovaný, mal som zápal pľúc, zlyhané obličky…
Rodina rýchlo vybavila prevoz do inej nemocnice a stal sa zázrak – prežil som. Dostal som šancu na nový život. Po mesiaci som nastúpil na rehabilitáciu do rehabilitačného centra. Prišiel som ako ležiaci, tam som začal sedieť na vozíčku a hýbať nohou, rukou, zlepšila sa pravá strana. Dnes denne cvičím s fyzioterapeutom. S pomocou už môžem vstať z vozíka aj prejsť s chodítkom. Zlepšilo sa mi prehĺtanie, reč, stabilita..
Verím, že intenzívna rehabilitácia mi pomôže vrátiť sa aspoň sčasti k môjmu aktívnemu životu, a ak nie, aspoň aby som bol samostatný, sebestačný.
