Robért Tomeček

Šport je môj život

10

Syn Róbert sa narodil ako zdravé dieťa. V dvoch rokov bol hospitalizovaný s infekciou ucha. Po prijatí na detské oddelenie mi nedovolili zostať so synom, čoho výsledkom bolo prepustenie v zlom psychickom stave, keďže prežil traumu z odlúčenia. Z veselého dieťaťa zostalo smutné dieťa bez záujmu pozrieť si rozprávku, knižku, nejavil záujem ani o hračky. Prestal rozprávať a začal sa otáčať ľavým uchom k televízoru. Upozornila som na to obvodného lekára, ale vraj sa mi to len zdá. Následne mu bol ako trojročnému diagnostikovaný detský autizmus.

Ako päťročný začal zasa rozprávať, ale inak vôbec nenapredoval. Ako osemročný nastúpil do ZŠ, kde bol integrovaný. Vtedy som si začala byť istá, že syn nepočuje na pravé ucho, no lekári stále odkladali vyšetrenie sluchu. V druhom ročníku bol preradený do špeciálnej ZŠ, pretože mal problém sústrediť sa, mal narušenú jemnú motoriku a priestorovú orientáciu. Ortopéd potvrdil aj skoliózu chrbtice. Ako desaťročný bol konečne odoslaný na vyšetrenie do BA, kde sa potvrdila hluchota pravého ucha .

Napriek tomu, že syn nikdy nedostal odporučenie na liečenie a rehabilitácie, cvičili sme podľa možnosti skoro denne cviky na jemnú motoriku a chrbticu v domácom prostredí. Nakoľko som sa o syna starala sama, nemohla som si nájsť prácu. Robino chodil do školy na štyri hodiny denne a my sme žili iba z opatrovateľského príspevku.

Keď mal Róbert 23 rokov, ortopéd mu odporučil plávanie, aby sa mu zlepšil stav chrbtice, a to mu zmenilo život k lepšiemu. Asi po roku intenzívneho plávania pod dohľadom asistenta, prestal ho bolieť chrbát, zlepšilo sa aj držanie tela. A plávanie ho tak oslovilo, že sa zúčastnil pretekov špeciálnej olympiády a odvtedy pláva pravidelne ďalej. Keď mal syn 25 rokov, konečne som sa zamestnala, aj keď len za minimálnu mzdu a dokázali sme ušetriť na prvú delfínoterapiu. V roku 2021 hneď po prvej delfínoterapii boli vidieť prvé zlepšenia Robinovho zdravotného stavu. V 2022 sme boli dvakrát na delfínoterapii na Ukrajine a na rehabilitácii v AXIS Medical. Tieto rehabilitácie ho posúvajú vpred nielen po fyzickej, ale hlavne po neurologickej a mentálnej stránke. Verili sme, že konečne nás čaká iba dobré obdobie a že bude môcť syn niekoľkokrát ročne absolvovať terapie.

No prišla ďalšia rana a mne potvrdili zdravotné problémy. Absolvovala som dve operácie za sebou a mesačnú hospitalizáciu. Po roku na PN som prišla o prácu, pretože môj zdravotný stav mi nedovoľuje pracovať a momentálne som na invalidnom dôchodku.

Aby sa mohol Robert zúčastňovať rehabilitácii, oslovili sme rôzne nadácie už začiatkom roku 2022. Prišli odpovede: „Je nám ľúto, nepodporujeme liečbu pre diagnózu autizmus, nemáte trvalé bydlisko v našom meste, prispievame iba deťom do 18 rokov, majte trpezlivosť, ozveme sa, atď.  Trpezlivosť mi došla a osobne som bola požiadať o príspevok v Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Odpoveď bola, že na takéto rehabilitácie neprispievajú.

Ak má však Róbert napredovať, potrebuje rehabilitovať. Tento rok už absolvoval rehabilitáciu v CEREMINA Šúrovce a u Dr. Veľa, na ktorú sme si vzali úver. Tento rok ho čakajú ešte rehabilitácie v AXIS Medical , ktoré by mal absolvovať aspoň dvakrát ročne. A tiež delfínoterapia.

Aby som nezabudla, predsa len jedna finančná výpomoc prišla. Róbertovi prispel v decembri 100 eurami Trnavský samosprávny kraj na jeho športové aktivity,

Róbert pláva, behá, bicykluje a už len plavky, plavecké okuliare a tenisky, ktoré sa opotrebovávajú, treba dokupovať. Po dlhom zvažovaní, keďže nemáme inú možnosť, sme sa rozhodli zverejniť v skratke náš príbeh a požiadať, poprosiť dobrých ľudí o finančnú podporu. Za Vašu pomoc a podporu ďakujeme.

Zdielať